/   Svátek má:
 

Obchodovanie s otrokmi bolo v židovských rukách

Kto nepozná pravdu, je iba hlupák. Kto ju však pozná a nazýva ju klamstvom, je zločinec. Galileo Galilei

Nemecký Spiegel, č. 8/1998, str. 7:

„V rámci najväčšej deportácie v dejinách sveta priviezli otrokárske lode z Afriky do Ameriky najmenej 13 miliónov ľudí… V Afrike boli vyľudnené celé územia. Týmto „čiernym holokaustom“ sa zaoberajú historici…“

„Prišli loďami, naloženými černochmi z Afriky, ktorých predávali ako otrokov. Obchod s čiernymi otrokmi bol upravený kráľovským monopolom a židia boli vtedy často menovaní za kráľovských obchodných agentov. … Židia boli najväčší dodávatelia výstroja pre otrokárske lode v karibskej oblasti. Remeslo otrokárskych lodí bolo najmä v židovských rukách. … Lode nielen patrili židom, mávali židovskú posádku a plavili sa pod velením židovských kapitánov.“

Zdroj: Seymour B. Liebman, New World Jewry 1493-1825: Requiem for the Forgotten (KTAV, New York, 1982), pp. 170, 183. [Liebman je právnik a učil na nasledujúcich vysokých školách a univerzitách: LL.B., St. Lawrence University, 1929; M.A. (Latin American history), Mexico City College, 1963; Florida chapter American Jewish Historical Society, 1956-58; Friends of Hebrew University, 1958-59; American Historical Society Contributor to scholarly journals on Jewish history.

Pozrime sa na »kolektívnu vinu národa« na príklade obchodu s otrokmi z Afriky do Ameriky organizovaného židmi a predstavme zhustenou formou začiatok tohto »obchodu«:

História otroctva v Amerike sa začala príchodom Krištofa Kolumba. Jeho plavba sa začala 3.8.1492. K spoločníkom Kolumba patrili piati maranos (pokrstení židia): Luis de Torres, Marco, Bernal, Alonzo de la Calle a Gabriel Sanchez. Posledne menovaný, s podporou ostatných židov, prehovoril Kolumba, aby pochytal 500 domorodcov (takzvaných »indiánov«) a predal ich v španielskej Seville ako otrokov. To bol začiatok otroctva v Amerike.

Židovský národ musel opustiť Španielsko v r. 1492 a Portugalsko v r. 1497. Vykázaní židia sa usídlili v Holandsku, kde založili »Holandskú Západoindickú spoločnosť« s cieľom, »obchodovať« so Západnou Indiou. V roku 1654 vycestoval z Holandska do Nového Amsterdamu (New Yorku) prvý žid, Jacob Barsimson, a v nasledujúcich 10 rokoch nasledovalo mnoho ďalších, ktorí sa usadili na Východnom pobreží a začali »obchodovať« s pôvodnými obyvateľmi. Prvým židom v tomto remesle bol Hayman Levy, ktorý z Holandska dovážal lacné sklenené korálky, textílie, náušnice, náramky a iné lacné šperky, a vymieňal ich za cenné kožušiny.

Do tohto výnosného obchodu čoskoro naskočili židia Nicholas Löwe a Joseph Simon. Löwe pritom dostal nápad, predávať nič netušiacim »indiánom« aj rum.

Vznikla prvá pálenica. Po krátkom čase existovalo v prístavnom meste Newport už 22 páleníc. Všetky patrili židom. Nalievanie »indiánov« ohnivou vodou a masakre prvých európskych osadníkov, uskutočnené v alkoholovom opojení, sú samostatným židovským príbehom.

Z námorného prístavu Newport sa stalo centrum obchodovania s otrokmi, »židovský Newport« bol dlhú dobu považovaný za svetové centrum obchodovania s africkými otrokmi. Odtiaľto sa plavili lode cez Atlantik do Západnej Afriky, aby nabrali čierny, ľudský náklad. Autentické zdroje informujú, že majiteľom 128 otrokárskych lodí, ktoré boli v Charlestone v istom časovom období vyložené, boli židia z Newportu a Charlestonu. V prípade 120 lodí sú v zozname ich majiteľov uvádzané známe židovské mená. Obchod s otrokmi bol židovský monopol!

Túto židovskú prevahu v otrokárstve možno správne posúdiť iba vtedy, ak dobre poznáme biznis žida Aarona Lopeza, ktorý hral v tomto »obchode« dôležitú úlohu. V rokoch 1726 až 1774, teda celých 48 rokov, osobne ovládal 50 percent celkového obchodu s ľuďmi v amerických kolóniách.

V roku 1749 bola založená prvá slobodomurárska lóža. 90 percent členov tejto prvej lóže boli židia. A keďže vieme, že prijímali iba »prominentné« osoby, je zrejmý aj význam židov v mladej Amerike. O 20 rokov neskôr bola založená výlučne židovská slobodomurárska lóža »King David«.

Sprevádzajme teraz jednu z lodí žida Aarona Lopeza do Západnej Afriky. Loď »Abigail« bola vystrojená v máji 1752, na palube mala 9 000 galónov rumu (= približne 41 tisíc litrov), veľkú zásobu okov, teda železných pút na pripútanie očakávaných más černochov, ako aj plno pištolí, pušného prachu, šablí a, prirodzene, množstvo lacných harabúrd a bezcenného braku ako »obchodného« tovaru. Plavba začala pod velením židovského kapitána Freedmana. Na palube boli okrem toho aj dvaja loďmajstri a šiesti námorníci. O tri a pol mesiaca neskôr zakotvili v Západnej Afrike.

Tu existovali židovské agentúry a pobočky s množstvom agentov, ktorí pracovali na objednávku židovských otrokárov. Postup neboli iný ako v prípade obchodovania s »indiánmi«: čiernych náčelníkov spili rumom, tí napokon vo svojej opitosti okrem zlatého prachu a slonoviny predali aj ľudí svojho kmeňa.

Často štvali jednotlivé kmene proti sebe a zajatcov predali židovským obchodníkom. Zajatých černochov po dvoch navzájom spútali a hnali africkými pralesmi a stepami až na pobrežie. Tieto príšerné pochody smrti často trvali celé týždne, a mnoho černochov zomrelo už počas nich. Dobytkárske biče sa starali o to, aby tieto zástupy úbožiakov neustávali. Vysilených jednoducho nechali ležať a v mukách zomrieť. Trasy pochodov boli lemované kosťami na tropickom slnku.

Keď preživší černosi dosiahli pobrežie, pozháňali ich a nechali v putách. Často museli čakať dlhú dobu, kým dorazila nasledujúca loď. Medzičasom ich podrobili selekcii, inšpekcii a hodnotili ich ako dobytok a nechali strážiť strážnymi psami. Oholili im vlasy a označkovali ich žeravým železom. To malo pre židovského »majiteľa« otroka tú výhodu, že v prípade úteku ihneď poznal »svojho« negra.

Počas tohto príšerného diania sa odohrávali neopísateľné scény pri delení čiernych rodín. Otca nalodili na jednu loď, synov a dcéry často na druhú, mnohí zo zúfalstva skočili do mora a utopili sa. Na lodi otrokov povyzliekali donaha a rozdelili na tri skupiny: mužov a ženy rozdelili, deti museli ostať na palube a v prípade zlého počasia mali na svoju ochranu iba deku.

Lode boli vtedy veľmi malé a priestory pod palubou boli často vysoké iba 1 meter. Spútaní ľudia v nich museli vydržať tri mesiace, často i viac. Mnohí sa zbláznili; napriek putám dochádzalo medzi nimi k divokým bitkám o každý centimeter priestoru. Dozorcovia so svojimi dlhými bičmi vždy napokon zabezpečili »pokoj« na palube i pod ňou, kde sa vďaka výlučkom vzduch dal krájať. Mladšie ženy boli pravidelne znásilňované posádkou. Tých, čo útrapy počas cesty nevydržali, jednoducho hodili do mora.

Historici a štatistici odhadujú počet pôvodných obyvateľov čiernej pleti, ktorí príšerným spôsobom skonali počas týchto námorných »ciest«, na najmenej deväť miliónov! (Nemecký Spiegel uvádza dokonca 13 miliónov).

Približne 11 miliónov domorodcov z mnohých černošských kmeňov prežilo tieto vražedné lúpežné výpravy a skončilo v prístavoch Ameriky! Keď napokon dorazili do cieľa, na súši čiernych otrokov zmlátili a ihneď predali. Konala sa pravidelná dražba, podobná dražbám na trhu s dobytkom. Zisk: plachetnica »LA FORTUNA« (v preklade »ŠTASTENA«) dosiahla brehy Ameriky s 217 černochmi na palube, ich kúpna cena bola 4 300 dolárov, predajná 41 438 dolárov!

V Severnej Amerike bolo obchodovanie s otrokmi prísne zakázané. Aj tu sa však židia postarali o to, že tento »obchod« bol čoskoro legalizovaný. Vo Filadelfii sa o to zaslúžili napríklad židia Sandiford, Lay, Woolman, Solomon a Benezet. »Carnegieho ústav« vo Washingtone D.C. z tejto éry zozbieral a zverejnil bohatý písomný materiál, dokumenty, listy a lodné doklady jednoznačne dokazujúce, že tento rozšírený obchod s otrokmi bol vyslovene židovským monopolom, ku ktorému nežidia sotva získali prístup.

Z tejto zbierky uvádzame niektoré názvy lodí a mená ich židovských majiteľov:
« ABlGAIL » – – AARON LOPEZ, MOSES LEVY, JACOB FRANKS
« CRQWN » – – ISAAC LEVY et NATHAN SIMPSON
« NASSAU » – – MOSES LEVY
« FOUR SISTERS » – – MOSES LEVY
« ANNE & ELIZA » – – JUSTUS BOSCH et JOHN ABRAHAMS
« PRUDENT BETTY » – – HENRY CRUGER et JAKOB PHOENIX
« HESTER » – – MORDECAI et DAVID GOMEZ
« ELIZABETH » – – MORDECAI et DAVID GOMEZ
« ANICUA » – – NATHAN MARSTON et ABRAHAM LYELL
« BETSY » – – DE WOOLF
« POLLY » – – JAMES DE WOOLF
« WHITE HORSE » – – JAN DE SWEEVTS
« EXPEDITIONS » – – JOHN et JACOB ROSEVELT
« CHARLOTTE » – – MOSES et SAM LEVEY et JACOB FRANKS
« CARACOA » – – MOSES et SAM LEYEY

Nasleduje niekoľko židovských obyvateľov Newportu a Charlestonu, ktorí sa podieľali na obchodovaní s otrokmi a prevádzke páleníc:
Isaac Gomez, Hayman Levy, Jacob Malhado, Naphtaly Myers, David Hart, Joseph Jacobs, Moses Ben Franks, Moses Gomez, Isaac Dias, Benjamin Levy, David Jeshuvum, Jacob Pinto, Jacob Turk, Daniel Gomez, James Lucana, Jan de Sweevts, Felix de Souza (známy ako kráľ otrokárov, hneď po Aaronovi Lopezovi), Simeon Potter, Isaac Elizer, Jacob Rod, Jacob Rodrigues, Haym Isaac, Carregal, Abraham Touro Moses Hays, Moses Lopez, Judah Touro, Abraham Mendes, Abraham All.

Literatúra a zdroje:

»WHO BROUGHT THE SLAVES TO AMERICA?« dans The Liberty Bell, 12/1976;
Elizabeth Donnan: »DOCUMENTS ILLUSTRATIVE OF THE HISTORY OF THE SLAVE TRADE TO AMERICA«;
»ADVENTURES OF AN AFRICAN SLAVER« par Malcom Cowley, 1928;
»THE STORY OF THE JEWS IN NEWPORT« par Rabbi Morris
A. Gutstein; »Carnegie Institute of Technology«, Pittsburgh



© 2010 Národní sjednocení | webmaster